8.2.1. Hyperplázia škáry kopyta

Autor textu a fotografií a zhotoviteľ práce: Ladislav Kontár

 

Miesto zhotovenia: SK

Veterinárna starostlivosť: MVDr. Zuzana Bartová

1.Název (Diagnóza) - Title of the article (Diagnosis):

Meno                         L/Z 1

Plemeno:                   gipsy horse.

Pohlavie:                   kobyla

Vek:                           odhadovaný 9 rokov

Pracovné využitie:     hobby kôň

Ustajnenie:                boxové s celodenným výbehom

Podstelka:                 slama

Frekvencia úpravy kopýt: nepravidelne

  2. Nacionále pacienta:

Majiteľka uvádza opakované zápaly kopýt počas obdobia asi troch rokov. Kobyla bola dlhodobo medikovaná Danilon equidos 1,5 g (Suxibuzonum) 2x denne 1 sáčok.

 

Predchádzajúci ošetrujúci veterinárny lekár považoval za rakovinu kopýt, na toto ochorenie bola aj predchádzajúcim veterinárnym lekárom liečená. Tento aplikoval do postihnutých úsekov kopyta cisplatinu. Cisplatina bola aplikovaná každý druhý deň počas dvoch týždňov do oblasti vonkajšej strelkovej ryhy. Podľa majiteľky sa kopyto vraj dočasne zlepšilo.


Pri mojom prvom vyšetrení kôň vykazoval krívanie 4/5 na pravú hrudníkovú končatinu. Podkožie distálne od karpálneho kĺbu bolo zhrubnuté a zjazvené. Kopyto bolo palpačne horúce a korunkový okraj bol naplnený tekutinou po celom obvode. Biela čiara bola rozšírená a mokvajúca, viz. Obr. č. 1.

Na základe môjho vyšetrenia som doporučil privolať veterinárneneho lekára. MVDr. Zuzana Hollá Bartová zrontgenovala kopyto kvôli vylúčeniu rotácie kopytnej kosti. Na laterálnej (bočnej) projekcii kopyta nebola viditeľná rotácia kopytnej kosti, ale bola zjavná prítomnosť rozsiahlej dutej steny. V dôsledku týchto zistení po konzultácii s veterinárnou lekárkou sme sa rozhodli vykonať abláciu steny kopyta.

Obr. č. 1.

V celkovej sedácii a lokálnej anestézii v oblasti pätiek (nn. palmares) som vykonal abláciu steny zhruba od stredu dorzálnej časti takmer po vnútornú pätku. Pod stenou sa nachádzalo väčšie množstvo hnisu zmiešané s pôdou a trusom. Dutina siahala približne 1 cm pod okraj korunkovej kosti.

Odkrytú škáru som vyčistil roztokom Betadine sol. a odstránil všetky nekrotické a hnisavé časti. Škára pri ošetrení veľmi silno krvácala, založili sme esmarchovo škrtidlo nad sponkový kĺb.

Odhalená škára bola zasypaná metronidazolovým práškom a následne bol založený tlakový obväz. Po niekoľkých dňoch bolo zrejmé, že tlak ktorý vyvinul tlakový obväz na odhalenú škáru je nedostatočný. Škára začala bujnieť, novotvorené tkanivo bolo silne bolestivé a nedovoľovalo hornému okraju kopyta prerastať normálne smerom dolu, viz. Obr. 2., 3.

Obr. č. 2.

Obr. č. 3.

Rozhodol som sa preto pre odstránenie novovzniknutého tkaniva (v sedácii a lokálnej anestézii) spolu s ďaľšou abláciou smerom do vonkajšej, laterálnej strany kopyta. Táto bola nevyhnutná vzhľadom k pokračujúcemu hnisavému procesu, viz. Obr. č.4. Veterinárna lekárka nasadila antibiotiká (doxycyklin) na dobu 6 týždňov.

Obr. č. 4

  1. Miesto prvej ablácie zhruba po 6-8 dňoch, v štádiu hojenia.

  2. Miesto novej ablácie po orezaní prerastajúceho tkaniva a po zastavení krvácania.

Na dosiahnutie vyššieho tlaku na kopytnú škáru som vyrobil trojbodový fixátor z plastového vedra a z pásoviny. V pätkových častiach som vyrezanú časť plastu uchytil malými ozubmi aby bolo možné na dorzálnej strane kopyta vytvoriť tlak pomocou vykovanej pásoviny viz. Obr. č. 5., 6., 7.. Každý druhý deň sme menili obväzy a doťahovali fixátor aby bolo pôsobenie tlaku konštantné.

Obr. č. 5.

Obr. č. 6.

Obr. č. 7.

Z orezaného tkaniva veterinárna lekárka odoslala vzorky na histopatologické vyšetrenie, ktoré vylúčilo infekčný a nádorový proces. Išlo o hyperpláziu škáry.

Po uplynutí 4 týždňov sme odstránili fixátor a naďalej kopyto už preväzovali len tlakovými obväzmi. Škára už takmer neprerastala. Následne však došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu kobyly. Nebola schopná vôbec zaťažiť končatinu. Z dôvodu podozrenia na prienik hnisavého procesu do kopytného kĺbu veterinárna lekárka vykonala RTG vyšetrenie distálnej časti postihnutej končatiny vo viacerých projekciách zo zavedenou kovovou sondou do lézie. Vyšetrenie našťastie vylúčilo komunikáciu s kopytným kĺbom, avšak odhalilo vstrebanie krídla kopytnej kosti, viz. Obr. č. 8., 9., 10.

Obr. č. 8., 9., 10. RTG - Vstrebanie krídla kopytnej kosti

Po sedácii a lokálnej anestézii som v oblasti laterálnej strelky (kde bola v minulosti aplikovaná cisplatina) našiel ohraničené nekrotické ložisko ktoré prechádzalo strelkou až popod laterálnu pätku. V spolupráci s veterinárnou lekárkou som odstránil nekrotické tkanivo, dutinou zaviedol obväz namočený v chlumského roztoku a kopyto obviazal. Na obrázkoch č. 11., 12., 13. je kopyto 8 týždňov po ošetrení.

Obr. č. 11., 12., 13. - Kopyto 8 týždňov po ošetrení.

Obr. č. 14.

Po tomto ošetrení bolo kopyto len opakovane, zhruba každé 4 dni preväzované a stav klisny sa postupne zlepšoval, viz. Obr. č. 14. Momentálne je klisna bez obväzov a nekríva. Postupne sa jej znižujú dávky Danilonu. Pohybuje sa len v suchom výbehu, v prípade zlého počasia v hale.

  3. Anamnéza:

PODKOVÁŘSKÁ ŠKOLA s.r.o. Všechna práva vyhrazena © 2019. Proudly created with Wix.com

www.masterfarriererasmus.com / Lelekovice / Jihomoravský kraj / Czech republik, e-mail: vinca.ina@gmail.com, tel: +420 604 799797

  • Facebook Social Icon